História
V roku 1240 v Bošáckej doline, neďaleko Nového Mesta nad Váhom, na okraji dnešnej obce Haluzice, postavili románsky kostolík, ktorého súčasťou bol obranný múr so vstupnou vežou a strieľňami. Samotný kostol mal zvonicu a postupom rokov bol najskôr goticky a neskôr aj renesančne upravený. Opevňovanie kostolov v časoch vrcholiaceho stredoveku nebolo žiadnou zvláštnosťou. Veľakrát boli jedinou pevnou stavbou v širokom okolí a okrem ochrany pred nepriateľským vojskom plnili úlohu útočiska pred povodňami alebo silnými búrkami. Občas poslúžili aj ako tržnica či miesto verejného zhromaždenia. Haluzický kostol skončil svoju aktívnu éru v roku 1810. Na začiatku 18. storočia z neho odviezli neskorogotickú sochu Madony z konca 15. storočia, ktorá je dnes uložená vo farskom kostole v Beckove a je to pravdepodobne jediná zachovaná vec z pôvodného interiéru. V kostole, z ktorého ostalo zachované prakticky len torzo, sa z času na čas konajú bohoslužby a v roku 2009 sa tu konal aj koncert stredovekej hudby.
Z kopca kostolíka je za dobrého počasia viditeľný hrad Beckov. Na severnej strane, v tesnom susedstve kostolíka, sa tiahne asi kilometer dlhá, 200 metrov široká a 50 metrov hlboká Haluzická prierva. Vznikla eróznou činnosťou potoka, ktorý si našiel cestu v bridliciach a dolomitoch flyšového pásma Bielych Karpát. Toto chránené krajinné územie je zaujímavé tým, že potok svoju prácu neskončil a prierva sa stále prehlbuje. Aj vďaka tomu sa do nej zrútila aj časť opevnenia kostola. V roku 1870 sa ponad priervu dalo prejsť po lávke, ktorá sa cez ňu klenula.
